Areál bývalej rafinérie liehu.
Miesto so súčasným životom.
Historický industriálny areál v centre Liptovského Mikuláša, ktorý dnes spája hudbu, gastronómiu, šport a vzdelávanie.
Zámer rekonštrukcie areálu Starej Likérky v Liptovskom Mikuláši vznikal postupne už od začiatku po nadobudnutí areálu firmami SL – TRADE a CD – profil v roku 2003. Za konverziou priemyselného areálu, pri ktorej sa podarilo zachovať proporčne veľkú časť pôvodných autentických prvkov a detailov stojí jeden z vlastníkov a investorov objektu – Karol Ďurný, konateľ a spolumajiteľ firiem CD – profil a SL – TRADE. Úspešne odolával ponukám na odkúpenie areálu inými záujemcami, ktorí mali v pláne pôvodné objekty asanovať a postaviť nové, komerčne využiteľné, priestory na „zelenej lúke“. Tento zámer sa nezhodoval s ideou zachovania pôvodných historických objektov. Našťastie objekty predané neboli a mohol sa v nich začať proces revitalizácie s cieľom oživiť históriu Starej Likérky, prepojiť ju s kultúrou, službami v oblasti športu a gastronómie.
Stavebné objekty Starej Likérky
Ústredné nádvorie, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti rafinančnej veže tvorí centrálny komunikačný exteriérový priestor s letným sedením a nadväzuje cez podbránie na centrálnu pešiu zónu v blízkosti areálu. Nádvorie je ohraničené zo severu budovou pôvodnej Trestiarne – masívnou murovanou stavbou s prestrešením sedlovou strechou, komplexne zrekonštruovanou na budovu obchodu a služieb s prevádzkami poskytujúcimi športové a fitness vyžitie, aktivity pre deti vrátane detskej herne, vaničkového plávania a kaviarne.
Z východnej strany je nádvorie uzavreté zrekonštruovaným objektom reštaurácie s ponechaním pôvodných industriálnych výrazových prvkov.
Zo severnej strany nádvorie ohraničuje Rafinančná veža – zatiaľ bez úprav, ktorá však svojím nedotknutým dizajnom umocňuje historický dojem celého areálu, a zo západnej strany pôvodná stolárska dielňa s výraznou nakladacou rampou. Rampa je zatiaľ využívaná ako improvizované pódium pri koncertoch na nádvorí, kde momentálne prebiehajú stavebné úpravy a v budúcnosti sa počíta s rekonštrukciou celého objektu stolárskej dielne na koncertné pódium so zázemím.
Na objekt s pódiom nadväzuje bývalá budova skladu liehu, ktorá je v procese finalizácie stavebných úprav na budovu obchodu a služieb tzv. „Dom hudby“ kde sa nachádza anglická jazyková škola pre deti, meditačné centrum, nahrávacie a zvukové štúdio, kde bol okrem iných zvukových stôp zhotovený aj finálny mastering zvuku k filmu Raději zešílet v divočině. Film so zvukovým dizajnom od Lukáša Kasprzyka získal ocenenie na Marienbad Film Festivale v Mariánskych Lázňach.
Projektovú revitalizáciu bývalej Rafinérie liehu viedol architekt Pavel Bobak a v posledných rokoch aj architekt Eduard Jančuška, ktorí dbali o zachovanie pôvodných prvkov objektov Starej Likérky. V časti interiéru reštaurácie Flow prispeli svojimi návrhmi aj architekti Karin a Stanislav Barényovci. Hlavným dodávateľom stavebných prác je miestna stavebná firma JAMOX.
V súčasnosti Stará Likérka funguje ako živé centrum pre kultúrne a hudobné podujatia, športové aktivity či voľnočasový oddych – poskytuje priestor pre rozvoj osobnosti, tela aj ducha. Miestni obyvatelia aj návštevníci môžu ochutnať rôznorodé špeciality v reštaurácii Flow alebo v indickom bistre Dhaba.
Príbeh, ktorý sa písal desaťročia
1867
Založenie rafinérie liehu Starkovcami
V roku 1867 založil Armin Stark v Liptovskom Mikuláši rafinériu liehu. Zo začiatku podnikal zrejme v prenajatých priestoroch. V roku 1883 Armin Stark spolu s manželkou kúpil od Karolíny Reichovej, rodenej Dienerovej polovičný podiel z domu, dvora, malého liehovaru a skladu oblilia v centre Liptovského Mikuláša (v r. 1859 mal dom č. 23, v čase kúpy mal č. 201) a v tom istom roku aj druhú polovicu od Jozefíny Kohnovej, rodenej Dienerovej, sestry spomínanej Karolíny. Bol to pôvodný podnik ich otca Samuela Dienera a spol., ktorý tu existoval od konca 50 – tych rokov 19. Storočia. Na týchto pozemkoch začal postupne budovať liehovarnícky podnik. Firma sa čoskoro rozrástla a v roku 1907 sa stala akciovou spoločnsťou s názvom Štarkovská rafinéria liehu a elektráreň. Na čele firmy stáli Peter Miko, predseda správnej rady, Armin Stark ako podpredseda a členovia Karol Miko, Móric Stein, Filip Stark, Jakup Schwartz a Július Stark. Predsedom dozornej rady podniku bol Július Rothschild a členovia Dr. Július Herzka, Móric Kűrcz a Móric Wolf (od roku 1909 bol členom aj Adam Andreánsky). Od začiatku existencie firmy boli jej väčšinovými majiteľmi spríbuznené mikulášske židovské rodiny Starkovcov a Steinovcov. Po smrti Armina Starka dňa 2. apríla 1918 a po vzniku Československej republiky firma začala používať slovenský a nemecký názov : Štarkovská rafinéria liehu, účastinná spoločnosť (Starcksche Spiritusrafinerie akt. Gesselschaft). Predsedom správnej rady sa stal Móric Stein, podpredsedom Dr. Július Herzka a členmi Alexander Škarvan, Július Stark a Filip Stark. V dozornom výbore ostali Július Rothschild ako predseda a Peter Andreánsky ako podpredseda. Členmi boli Móric Wolf a Aladár Zmeškal. Neskôr sa riaditeľom spoločnosti stal Filip Štark. Arminov syn, Filip Stark, bol po otcovej smrti dušou firmy. V rokoch 1929 – 1930 si v Liptovskom Mikuláši postavil v priestoroch fabriky, nedaľeko parku, obytný dom s 8 izbami a 22 bočnými miestnosťami. Projekt stavby vyhotovil v roku 1929 renomovaný slovenský architekt M. M. Harminec z Bratislavy. Stavbu postavila firma Ing. Hugo Kaboš a Uegen Fischer z Liptovského Mikuláša. Dňa 15. Júla 1942 Filip Stark zomrel a dedičmi sa stali jeho dve deti Eugen Stark a Regina Starková, vydatá Abelesová.
1939-1945
Obdobie 2. svetovej vojny
V období druhej svetovej vojny sa podnik nazýval Liptovská rafinéria liehu, účastinná spoločnosť (Liptauer Spiritusrafinerie A.G) a v roku 1946 bol premenovaný na Slovenská rafinéria liehu. Správu rafinérie tvorili Peter Andreánsky, Ján Podoba, Dr. Ing. Július Bušiak, Ing, Ján Kuchár, Ján Petrovič a Elo Labaj. Riaditeľom podniku bol Ján Kráľ. Podnik zamestnával 18 – 19 zamestnancov. Pri oslobodzovaní mesta Ján Kráľ 28. januára 1945 ušiel s nemeckými jednotkami. Nemecká armáda pred ústupom z Liptovského Mikuláša odviezla asi 2 tisíc litrov surového liehu a asi 4 tisíc litrov čistého liehu. Po znovudobytí mesta odviezli a zničili nemecké jednotky asi 35 tisíc litrov liehu. Zamestnanci zachránili stroje pred rozkradnutím tak, že ich ukryli vo dvore pod uhlie. Prevádzka sa v podniku obnovila 17. apríla 1945.
V roku 1945 stáli tieto rafinérie: kotolňa a dielne, elektráreň, sklad liehu, sklad sudov, denaturačný sklad, sklad na rôzny materiál a stolárska dielňa. Strojné zariadenie tvorili: dve rafinančné kalóny s príslušenstvom, jedna dehydračná kolóna, vodné čerpadlá, tri parné kotle, sústruh, vŕtačka s príslušenstvom, nádrže na lieh, čerpadlá na lieh, nádrže na denaturovaný lieh a čerpadlá. Prevádzka bola zariadená na elektrický pohon. Elektrickú energiu dodávali Slovenské elektrárne, účastinná spoločnosť v Žiline. V prípade obmedzenia dodávky energie mohla byť rafinéria v prevádzke na vlastnú vyrobenú energiu.
1946 – 1991
Obdobie po 2. svetovej vojne
Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1946 Povereníctvo priemyslu a obchodu v Bratislave vrátilo domové nehnuteľnosti a 297 účastín vdove Františke Starkovej, rodenej Steinovej, Regine Abelassovej a Ing. Eugenovi Starkovi, ktorí v tom čase žili v Bratislave.
V roku 1946 bola Rafinéria liehu na základe Ministerstva priemyslu v Prahe znárodnená a na konci roku 1948 sa dostala pod správu Slovenského nápojového priemyslu, neskôr začleneného do Východoslovenského liehového priemyslu, národný podnik. Neskôr patrila pod Stredoslovenský kvasný priemysel, n. p. Trenčín, Liptovské konzervárne a liehovary, n. p. Liptovský Mikuláš a od roku 1960 do roku 1991 bola súčasťou Stredoslovenských konzervární a liehovarov n. p. Liptovský Mikuláš.
Časťou Stredoslovenských konzervární a liehovarov bola aj tzv. Likérka. Pavol Dezsöffy si snahu vysporiadať finančné dlhy v roku 1983 predal na námestí v Liptovskom Mikuláši tzv. Marvanovskú kúriu spolu s ostatnými nehnuteľnosťami Jakubovi Steinovi, pôvodne krčmárovi v Bobrovčeku a jeho manželke Karolíne Steinovej, rodenej Starkovej, obyvateľom Liptovského Mikuláša. (Karolína Starková bola sestra Armina Starka, zveladiteľa mikulášskeho liehovaru.)
Milníky liehovarníctva
1867 – Zrod rafinérie
Armin Stark zakladá v Liptovskom Mikuláši súkromný podnik, prvú rafinériu na výrobu liehu, ktorý následne predáva veľkoodberateľom.
1907 – Akciová spoločnosť
Podnik sa rozrastá a stáva sa akciovou spoločnosťou s názvom Starkovská rafinéria liehu. Okrem spracovania liehu, výroby a predaja venia spoločnosť začína orientovať aj na výrobu a dodávku elektrickej energie pre verejné a súkromné osvetlenie.
1908 – Vznik druhej rafinérie
V Leopoldove, poľnohospodárskej oblasti na západnom Slovensku, vzniká druhá rafinéria.
1922 – Likérka
Vzniká Liptovská továreň na likéry s výrobou likérov, rumu, borovičky či slivovice.
1941 – Arizácia
Podniky Rudolfa Steina aj Armina Starka sa za Slovenského štátu arizovali.
1959 – Stredoslovenské konzervárne a liehovary
Po druhej svetovej vojne liehovary znárodnili. V roku 1959 sa stali súčasťou národného podniku Stredoslovenské konzervárne a liehovary.
1967 – Demänovka
Začína sa vyrábať Demänovka, najznámejší slovenský bylinný likér.
1991 – St. Nicolaus a.s.
Po privatizácii vzniká spoločnosť St. Nicolaus a.s., ktorej názov a logo sú inšpirované erbom a názvom mesta.
2007 – Kúpa likérky Várda Distillery
St. Nicolaus kupuje likérku Várda Distillery, rodisko oceňovaných maďarských páleniek, a v Maďarsku sa začínajú predávať produkty St. Nicolaus.
Charakter, ktorý sa nedá postaviť nanovo
Pôvodné murivo, industriálne prvky a zachované detaily dávajú Starej Likérke atmosféru, ktorú nemožno vytvoriť v novostavbe.
STARÁ LIKÉRKA DNES
Dnes je Stará Likérka miestom, kde sa stretávajú ľudia, hudba, gastronómia a kultúra.
Priestory, ktoré kedysi slúžili svojmu pôvodnému industriálnemu účelu, dnes vytvárajú kulisu pre koncerty, spoločenské podujatia, gastronómiu a každodenné stretnutia.
Práve spojenie zachovanej histórie so súčasným využitím dáva Starej Likérke charakter, vďaka ktorému je dnes opäť prirodzenou súčasťou života v centre Liptovského Mikuláša.
Príďte zažiť Starú Likérku naživo
Objavte aktuálny program podujatí, koncertný priestor alebo prevádzky, ktoré dnes tvoria život Starej Likérky.
